Je poludnie XXI. storočie?

Autor: Robert Domček | 20.6.2013 o 17:35 | Karma článku: 4,10 | Prečítané:  390x

Už nie. Almanach science fiction Poludnie XXI. storočie prežil svojho zakladateľa, Borisa Strugackého, len o štyri mesiace. Vychádzal v Moskve v náklade 11 tisíc výtlačkov vo veľkom vydavateľstve Vokrug Sveta. Stihol ho teda podobný osud, ako svojho času českú Ikariu, pre ktorú nenašla Mladá Fronta miesto na trhu od konca roku 2010. No a ešte pár mesiacov predtým zanikla česká edícia Fantasy & Science Fiction, nasledovaná slovenskou Fantáziou.

Je tu kríza. Scifi časopisy nikdy príliš nelákali zadávateľov reklamy. Ich redakcie bol zamilované do svojho žánru a, pravdepodobne, tiež neovládali rôzne  marketingové stratégie. Nemohli dúfať ani v žiadnu politickú podporu, pretože buď boli zo zásady apolitické (ako Ikarie) alebo anarchisticko-antitotalitno protivládne, ako bolo ruské Poludnie.

Preto to vyzerá tak, že osud scifi periodík je nezvratný. Ikariu síce nahradil v Česku XB-1, ale aj ten už po dvoch rokoch otvorene píše o existenčných otázkach.

Štve ma to! Deväť z desiatich ľudí, ktorí čítajú aspoň niečo, síce sci-fi považuje za okrajovú, ak už vôbec za literatúru. Ale pre tých zvyšných desať percent je scifi alebo fantasy niečím, po čom vždy radi siahnu. Lenže – aj kvôli kríze – nemajú dosť peňazí na drahé časopisy. Hoci, jedno číslo nie je drahšie ako škatuľka cigariet a poskytne potešenie na dlhší čas. Ale to je na inú debatu...

Som fanúšikom scifi. Preto aj môj nápad na riešenie situácie tejto skupiny fanúšikov i iných odbodných menšín je z tejto kategórie. Dnes musíme odviesť 98-99 percent svojich daní štátu a jedno – dve percentá môžu ísť pre rôzne združenia. V oboch prípadoch dochádza potom k prerozdeľovaniu. Štát i združenia naložia s nami zarobenými prostriedkami podľa svojho uváženia. Ak sa nám to nepáči, môžeme na to frflať. Alebo, ak sme ešte stále naivní, dúfať, že budúca vláda s peniazmi naloží rozumnejšie.

Ale predstavte si situáciu (áno, toto je premisa každej scifi práce), že budete mať možnosť povedať si: Ja predsa viem oveľa lepšie, ako by sa dali moje dane použiť! A preto dám 20 % všeobecne na školstvo, ďalších 5 % na opravu strechy školy v Janovej Lehote (kam napr. chodí môj synovec), 15 % na výstavbu diaľnic, 15 % na obranu a políciu, 15 % na platy v mojom zdravotnom stredisku a 5 % na opravu historického Spitfirea v košickom leteckom múzeu. Zvyšnú štvrtinu nechám štátu a uvidím, ako s nimi naloží.

Čiže každý bude mať možnosť zadefinovať buď všeobecne ale aj veľmi konkrétne, kam majú byť jeho dane použité. Ak potom budú niekde prostriedky chýbať, budem si musieť aj ja trieskať hlavu o stenu a nezvaľovať to na momentálneho ministra financií alebo na kohokoľvek „tam hore“. A ak zanikne nejaký ďalší časopis, ktorý som mal rád, budem sa snažiť v ďašom roku prispieť na jeho obnovu.

Pripomína to crowdfunding. A samozrejme, mohlo by to byť s ním aj spojené. Ak by som zaplatil na daný projekt časť svojich daní, nemal by som z neho žiadne výnosy. Ak by som ale prispel navyše zo svojich vlatných prostriedkov, mohol by som v prípade zisku rátať s výnosom.

 

OK, je to scifi. Má to priveľa prekážok. Ale práve v almanachu Poludnie XXI. storočie vychádzali aj zaujímavé analytické články. Jeden z nich bol o futurológii. Autor v ňom porovnal, ako sa splnili rôzne vedecké futurologické prognózy s tým, ako sa naplnili úplne nevedecké predpovede autorov scifi. Môžete hádať, aký bol výsledok ....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?