Tento rok čínske oficiálne miesta mierne zmenili svoju taktiku v súvislosti s okrúhlym výročím potlačenia študenských protestov v Pekingu v roku 1989. V prvom rade sa v okolí Victoria Parku v Hong Kongu - kde každý rok prebieha spomienková slávnosť - objavili Číňania s transparentami, ktoré hlásali, že v skutočnosti sa v Pekingu vtedy nič podobné nestalo ("Toto nie je pravda"). A súčasne s tým sa objavili prispievatelia do blogov s navlas rovnakou rétorikou (napr, včera aj na Pravde). Je to šikovná stratégia. Ľudia sú stále viac závislí od internetu a od médií všeobecne.
Preto je asi dobré zachovať si rozumný odstup od komentovania udalostí. A hlavne od čítania týchto komentárov. Ale niekedy to nejde. Veľa z nás bolo priamymi svedkami rôznych udalostí. No a podľa mňa tí, ktorí takúto skúsenosť majú, by mali oblasňovať svoje skúsenosti minimálne pred svojimi najbližšími. Ja som v napríklad auguste ´68 býval v Bratislave na námestí SNP a z okna som videl utekajúcich demonštrantov, ktorí si po krátkych dávkach zo samopalu líhali na zem (babka lamentovala "všetci sú mŕtvi!"). Nemohol som spať, keď nám pod bránu hádzali granáty so slzným plynom. No a potom som 20 rokov počúval, že vlastne išlo o bratskú pomoc a internacionalizmus.
Bol som takisto vo Varšave v októbri 1984, keď uniesli a zabili kňaza Jerzyho Popieluszka. Po čase boli skutočne odsúdení príslušníci tajnej polície. Ale nie ten, kto im dal rozkaz. U nás sa o tomto prípade prakticky nehovorilo.
Rovnako som videl saudské "tančíky" na bahrajnských diaľniciach v 2011-om a neoholených chlapov páchnucich spálenou gumou neďaleko Kyjevsko-Pečorskej Lavry tento február. Nebudem sa radšej zmieňovať o tom, ako tieto udalosti boli prezentované médiami.
Manželka zažila na vlastnej koži čínsku kultúrnu revolúciu aj udalosti v Pekingu 1989. Dodnes sú to pre ňu traumy, ale v Číne sú to nediskutovateľné témy.
Preto ma veľmi desia pravdepodobne zaplatení alebo inak motivovaní hlásatelia lži - či už v uliciach, alebo ako prispievatelia na internete. Neviem, či to znamená, že naša spoločnosť sa chce riadiť starým príslovím ruských komunistov "Bolo to dávno a už to nie je pravda"..? Zabíjanie ľudí nie sú spory medzi Ficom a Dzurindom. Pokiaľ takémuto trendu podľahneme, môžeme zabudnúť aj na zabíjanie našich priamych predkov na frontoch 1. svetovej vojny, na holocaust a ostatné zverstvá všetkých zučastnených strán počas 2. svetovej vojny. Spýtajte sa preto radšej tých, ktorí si ešte niečo pamätajú a dozviete sa šokujúcejšie detaily ako v ľubovoľnom vojnovom filme.
Chcem, aby aspoň moje deti vedeli pravdu. Môžu samozrejme čítať ľubovoľné komentáre. Ale potom sa ich zákerne opýtam: "No a komu veríte - mne alebo tomu z internetu...?" Preto aj hongkonskí a tajvanskí študenti prišli včera na stretnutia označované ako odkaz generácie generácii.
Vo vašom vlastnom záujme preto ignorujte aj tento môj príspevok. Možno som si všetko vymyslel alebo ma zaplatili z nejakej organizácie. V podstate som to potreboval povedať asi hlavne sám sebe, takže účel to splnilo.